Kurkuma: účinky, zdravotné benefity a prečo ju pravidelne pridávať do jedla

Kurkuma patrí medzi najznámejšie koreniny sveta a v posledných rokoch si získala veľkú popularitu aj v oblasti výživy a funkčných potravín. V tradičnej medicíne sa kurkuma používa už tisíce rokov. Charakteristická žltá farba a výrazná chuť z nej robia typickú súčasť ázijskej kuchyne, no jej význam je omnoho väčší ako iba korenie v kuchyni.

Vedecký výskum sa dnes intenzívne venuje jej biologicky aktívnym látkam, najmä skupine zlúčenín nazývaných kurkuminoidy, z ktorých najvýznamnejší je kurkumín. Práve kurkumín je spájaný s viacerými pozitívnymi účinkami, ktoré sú predmetom mnohých experimentálnych a klinických štúdií.

unnamed (6)

V tomto článku sa pozrieme na to, čo je kurkuma, aké látky obsahuje, aké účinky sú najviac skúmané a prečo môže byť dobrý nápad využívať ju v kuchyni.

Čo je kurkuma

Kurkuma (Curcuma longa) je tropická rastlina z čeľade zázvorovitých (Zingiberaceae). Pochádza najmä z južnej Ázie, kde sa pestuje predovšetkým v Indii, Indonézii a Číne. Využívanou časťou rastliny je podzemok, ktorý sa po zbere suší a následne melie na jemný prášok typickej žlto-oranžovej farby.

Kurkuma je jednou z hlavných zložiek známej koreninovej zmesi kari, no využíva sa aj samostatne ako korenie do:

  • ryžových jedál
  • polievok
  • omáčok
  • zeleninových jedál
  • nápojov (napríklad „golden milk“)

unnamed (7)

Aké látky kurkuma obsahuje

Hlavné biologicky aktívne látky v kurkume patria do skupiny polyfenolov nazývaných kurkuminoidy. Medzi najdôležitejšie patria:

  • kurkumín
  • demetoxykurkumín
  • bisdemetoxykurkumín

Kurkumín predstavuje približne 70-80% všetkých kurkuminoidov a je najviac skúmanou látkou z hľadiska potenciálnych fyziologických účinkov. Okrem kurkuminoidov obsahuje kurkuma aj ďalšie bioaktívne zlúčeniny:

  • éterické oleje (turmerón, atlantón, zingiberén)
  • polysacharidy
  • flavonoidy
  • minerálne látky
  • vlákninu

Aké účinky má kurkuma na organizmus

Kurkuma sa vďaka jej blahodarným účinkom v tradičnej medicíne používa už tisíce rokov. V dnešnej dobe sa vedci snažia objasniť, akým spôsobom sa tieto účinky dajú vysvetliť pomocou vedy aj na molekulárnej úrovni. Hlavnú pozornosť pritom dostáva kurkumín, najvýznamnejšia bioaktívna látka nachádzajúca sa v kurkume.

Dnes existujú stovky experimentálnych a klinických štúdií, ktoré skúmajú jeho potenciálne biologické účinky. Väčšina výskumu sa zameriava najmä na antioxidačné, protizápalové a metabolické mechanizmy, ktoré môžu ovplyvňovať rôzne procesy v ľudskom organizme.

Antioxidačná ochrana buniek

Jednou z najviac skúmaných vlastností kurkumínu je jeho schopnosť pôsobiť ako antioxidant. Počas metabolizmu v tele vznikajú tzv. voľné radikály - reaktívne molekuly, ktoré môžu poškodzovať bunkové štruktúry vrátane lipidov, bielkovín a DNA. Tento proces sa označuje ako oxidačný stres a dlhodobo sa spája s procesmi starnutia aj s rozvojom rôznych chronických ochorení.

unnamed (8)

Štúdie ukazujú, že kurkumín môže:

  • neutralizovať niektoré reaktívne formy kyslíka,
  • podporovať aktivitu vlastných antioxidačných enzýmov organizmu,
  • prispievať k ochrane buniek pred oxidačným poškodením.

Vplyv na zápalové procesy

Zápal je prirodzenou súčasťou obranných mechanizmov organizmu. Ak však pretrváva dlhodobo, môže sa podieľať na rozvoji mnohých civilizačných ochorení. Kurkumín je zaujímavý tým, že môže ovplyvňovať niekoľko biologických dráh zapojených do regulácie zápalu. Výskum ukazuje, že môže upravovať napríklad aktivitu transkripčného faktora NF-κB, ktorý zohráva významnú úlohu pri regulácii zápalovej odpovede organizmu.

Okrem toho sa skúma aj jeho vplyv na produkciu rôznych zápalových mediátorov, ako sú cytokíny alebo enzýmy zapojené do zápalových reakcií. Práve tieto mechanizmy sú dôvodom, prečo je kurkumín predmetom výskumu v súvislosti s metabolickými, kardiovaskulárnymi či zápalovými ochoreniami.

Kurkuma a trávenie

V tradičnej ajurvéde sa kurkuma často používa ako korenie podporujúce trávenie. Predpokladá sa, že môže stimulovať produkciu žlče, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri trávení tukov. Z tohto dôvodu sa kurkuma tradične pridáva najmä do jedál obsahujúcich tuky alebo ťažšie stráviteľné suroviny.

Niektoré štúdie sa venujú aj jej možnému vplyvu na:

  • funkciu črevnej bariéry,
  • črevný mikrobióm
  • tráviaci komfort.

Metabolizmus tukov

Výskum sa venuje aj vplyvu kurkumínu na lipidový metabolizmus. V randomizovanej klinickej štúdii u osôb s metabolickým syndrómom bola suplementácia kurkumínom spojená so zlepšením niektorých parametrov lipidového profilu, vrátane triglyceridov a LDL cholesterolu. Predpokladá sa, že tieto účinky môžu súvisieť s reguláciou génov zapojených do metabolizmu tukov a so znížením zápalu v tukovom tkanive.

Citlivosť na inzulín

Jedným z najzaujímavejších smerov výskumu je potenciálny vplyv kurkumínu na inzulínovú signalizáciu. V randomizovanej kontrolovanej štúdii publikovanej v časopise Diabetes Care sledovali osoby s prediabetom počas deviatich mesiacov. V skupine užívajúcej kurkumín sa počas sledovania nevyvinul diabetes u žiadneho účastníka, zatiaľ čo v placebo skupine sa diabetes objavil u časti sledovaných osôb.

Prečo je kurkuma zaujímavá aj v bežnej kuchyni

Zaujímavé na kurkume je, že nejde o exotickú superpotravinu, ktorú by bolo potrebné konzumovať vo veľkých množstvách. Už malé množstvo tohto korenia dokáže výrazne ovplyvniť chuť, farbu aj nutričný profil jedla.

Pri varení sa často odporúča kombinovať kurkumu s:

  • tukom
  • čiernym korením

Čierne korenie obsahuje látku piperín, ktorá môže výrazne zvýšiť slabšiu biologickú dostupnosť kurkumínu. Práve preto sa v mnohých receptoch a v doplnkoch výživy tieto dve koreniny prirodzene kombinujú.

Kurkuma ako doplnok výživy

Okrem použitia v kuchyni sa kurkuma využíva aj vo forme doplnkov výživy, najčastejšie ako extrakt obsahujúci štandardizované množstvo kurkuminoidov. Takéto produkty umožňujú presnejšie dávkovanie bioaktívnych látok, najmä kurkumínu.

Jednou z výziev pri kurkumíne je jeho nižšia biologická dostupnosť, teda schopnosť vstrebávať sa v organizme. Z tohto dôvodu sa v doplnkoch často využívajú rôzne technologické postupy, ktoré majú jeho vstrebateľnosť podporiť.

Medzi najčastejšie patria napríklad:

  • piperín z čierneho korenia, ktorý môže zvýšiť absorpciu kurkumínu,
  • fosfolipidové komplexy, ktoré zlepšujú jeho rozpustnosť v tukoch,
  • lipozomálne alebo micelárne formy, ktoré môžu podporovať transport kurkumínu v organizme. 

V portfóliu značky Altevita sa kurkuma objavuje v niekoľkých produktoch, ktoré kombinujú kurkumín s ďalšími prírodnými látkami alebo využívajú tradičné formy konzumácie kurkumy.

Jednou z možností je napríklad Altevita Bio Curcuma Golden Latte Frappé, nápojová zmes s kurkumou a koreninami inšpirovaná tradičným nápojom „golden milk“, ktorá umožňuje jednoduché zaradenie kurkumy do každodenného režimu.

Kurkuma je súčasťou aj komplexnejších formúl, napríklad Altevita Masticha Curcumin Complex, kde je kurkumín kombinovaný s mastichou - živicou tradične spájanou s podporou tráviaceho komfortu.

Ďalším príkladom je Altevita Curcumin Reishi Complex, ktorý spája kurkumín s medicinálnou hubou reishi, známou z tradičnej medicíny a skúmanou v súvislosti s rovnováhou organizmu a adaptáciou na stres.

unnamed (9)

Takéto kombinácie umožňujú využiť kurkumu v rôznych formách - či už ako funkčný nápoj alebo kapsulový doplnok výživy.

Zhrnutie

Kurkuma je korenie s dlhodobou tradíciou v kuchyni aj v tradičnej medicíne. Obsahuje biologicky aktívne látky nazývané kurkuminoidy, z ktorých najvýznamnejší je kurkumín. Zaradenie kurkumy do jedál môže byť jednoduchým spôsobom, ako obohatiť stravu o zaujímavé rastlinné bioaktívne látky a zároveň spestriť chuť a farbu pokrmov.

Zdroje

Aggarwal BB et al. Curcumin: the Indian solid gold. Advances in Experimental Medicine and Biology, 2007.

Hewlings SJ, Kalman DS. Curcumin: a review of its effects on human health. Foods, 2017.

Gupta SC et al. Multitargeting by curcumin as revealed by molecular interaction studies. Natural Product Reports, 2011.

Prasad S, Aggarwal BB. Turmeric, the golden spice. Herbal Medicine: Biomolecular and Clinical Aspects, 2011.